Bloghttp://alexandrahorvathova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskA kde zostala hrdosť ? (alexandrahorvathova)Stretla som sa s dobrou kamarátkou. Rozprávali sme sa čo je nové, ako žijeme a tak ďalej. Až prišla reč na jednu známu. Naša známa má priateľa. Sú spolu asi 5 rokov. Na pohľad pekný vzťah, harmonický. Bývajú v spoločnej domácnosti, plánujú spoločnú budúcnosť. Všetko by mohlo byť fajn, ak by v tom nebol háčik. Ten háčik je vlastne aj riadny háčisko. Situácia sa má tak, že priateľ našej spoločnej známej je majitelom obchodíku. Pracuje u neho jedna pani, ktorá nasu známu nemôže ani zniest. Okrem toho , že vždy ked sa tam objaví si ju premeriava, má ironické poznámky a dokonca zbiera jej vlasy. Tie potom ukazuje svojmu šéfovi, priatelovi našej známej , s tým zámerom aby poukázala aká je jeho priatelka neschopná osoba, ktorá len znečisťuje obchod. Ked sa to naša známa snažial preostrieť pred frajerom, porozprávať sa sním o tom , prečo sa jej nezastane, nepomohlo nič. Chyba bola pre neho na jej strane. Zastával sa svojej podriadenej. Už ked som počula o tomto , som sa divila , kde má to dievča hrdosť. Každá z nás občas pošlape po svojej hrdosti. Ale všetko má svoje hranice.Tue, 12 Jan 2010 12:37:25 +0100http://alexandrahorvathova.blog.sme.sk/c/216027/A-kde-zostala-hrdost.html?ref=rssMuži, kto im rozumie (alexandrahorvathova)Som tu, rozmýšlam nad nimi. Je to tak ako to povedial? Nám ženám, dievčatám.  Alebo muži naozaj hovoria len slová, ktoré chcem my ženy počúvať. Je zalúbenosť zároveň aj láskou?  Neviem ... pocit je ako poletujúci vánok, niekedy ťa osvieži a vieš že žiješ, že cítiš a inokedy je to len letmé pohladenie a ty zrazu nevieš na čom si. Dá sa dnes existovať bez citov? Asi hej. Tolko ľudí to dokáže. Ako to bolo? City to je luxus, ktorý si môžeš dovoliť až ked sa zbavíš všetkých nepriatelov. A dovtedy sú všetci ktorých miluješ len rukojemníci, ktorí ti kazia odvahu a berú úsudok. No môže asi byť. Mám známu, priateľku, kamarátku. Jej vlastné city jej natoľko pohltili zdravý rozum a začiernili myseľ, že prišla definitívne o muža ktorého milovala. A bola si ním taká istá. Plánovala spoločnú budúcnosť, deti, dom. Presne tak ako sa to hovorí. Postav dom, zasaď strom, a potom to príde. Verila jeho slovám. A možno im veril aj on - vtedy . Ale neskôr už nie. Prečo je to s mužmi tak ? My ženy sme poväčšinou iné. To čo sme cítili, si vieme obhájiť, vieme to zdôvodniť. Ale muži- tí často hovoria, konajú a potom zrazu zistia že to tak nechcú, necítia.Mon, 11 Jan 2010 15:41:43 +0100http://alexandrahorvathova.blog.sme.sk/c/215915/Muzi-kto-im-rozumie.html?ref=rss