Tento spor sa ťahá už niekoľko mesiacov. Prešiel rôznymi štádiami, keď sa naša známa od priateľa odsťahovala, a znovu sa vrátila späť. Keď jej on vykričal , že je neschopná, aby si zbalila veci, lebo ON chce Vianočné sviatky stráviť v kľude a bez nej !
Nakoniec sa k nemu aj tak vrátila. A posledná udalosť je, že dotyčná milá, láskavá a pracovitá pani, ju udala za napadnutie, ku ktorému vôbec neprišlo.
Naša známa, až teraz po tom všetkom dospela ku štádiu , že už nerieši. Možno si konečne uvedomila s kým žije. Možno objavila v sebe aspoň trochu hrdosti. Ale nie je už neskoro ? Po tom všetkom čo jej spravil, ako sa k nej zachoval. Ako bol stále na strane svojej podriadenej? Ktorá dospela vo svojej drzosti a neochvejnom presvedčení o sebe až do takého štádia, že kládla podmienky? Chcela, aby naša známa už nikdy viac nevkročila od obchodu svojho priateľa , aby mu nevolala pokiaľ tam on bude.
No jednoducho sila. Ja by som to riešila určite ráznejšie.
Nuž, ale každý máme hranicu hrdosti niekde inde. Len my ženy by sme si mali možno uvedomiť ,kto nám za to posúvanie hraníc stojí a kto nie.
Láska neláskavá...
Načo je láska , ktorá boli... možno je lepšie chytať vietor v poli....